„Blahoslavení chudobní v duchu“ patrí medzi jeden z najznámejších Ježišovych citátov. Je súčasťou jeho „Kázne na hore“, ktorá je zapísaná v Biblii, Evanjeliu podľa Matúša, na začiatku 5. kapitoly.

Jedna z prvých vecí, ktorú som si mohol po príchode do cirkevného zboru v B. Bystrici všimnúť, je množstvo schopných ľudí, pripravených rozvíjať svoje obdarovania a deliť sa o ne. S akou chudobou v duchu sa môže stotožniť schopný a skúsený človek, pripravený splniť štandardy ktoréhokoľvek „pozemského“ kráľovstva?

Pojem chudoby, ktorý sa v tejto časti Písma spomína, označuje žobráka, úplne odkázaného na pomoc druhým ľuďom. Matúš, ktorý poznal bohatstvo, ale aj chudobu duchom, si dáva záležať, aby nám bolo jasné, že sa nejedná (len) o materiálnu chudobu. Chudobní duchom sú tí, ktorí si s vedomím všetkých svojich schopností, darov a vzdelania uvedomujú, že hoci výborne spĺňajú štandardy tejto zeme, nesiahajú na štandardy toho nebeského. 

Skončiť tu by však bola nebezpečná polopravda. Chudobní v duchu, ktorí uvidia nebeské kráľovstvo sú totiž ľudia, ktorí s natiahnutou dlaňou žobráka vyjadrili svoju úplnú odkázanosť na Boha a boli vypočutí.

Dostali ste radosť a naplnenie od Boha, keď ste napriek dostatočnosti pre tento svet nenašli pokoj, lebo ste videli, ako vám uniká nebeské kráľovstvo. Boh sa však v Kristovi zmiloval nad našou prosbou.

Nenechajte si vziať šťastie, ktoré dáva Boh – vaše je nebeské kráľovstvo!