„Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.“ 
Toto prisľúbenie plnej radosti („blahoslavenstva“) od Boha sa týka tých, ktorí prežili skutočne hlboký smútok nad tým, kam sa v živote dostali. 

Božou milosťou je už to, ak takýto smútok zažijeme. Nie je to príjemné, nie je to niečo, k čomu by sme sa radi vracali, ale je to milosť od Boha, pretože tento smútok prichádza po tom, ako Boh svojim svetlom zažiari do nášho života a my vidíme inak veci, na ktoré sme hrdí, ktoré obdivujeme, ktorým sme venovali podstatu svojho snaženia… 

Tento plač sa premieňa na hlboké a večné potešenie všade tam, kde dovolíme Bohu, aby vstúpil ďalej. Nenecháme Ho svojou prítomnosťou len osvetliť to, čo sme omylom považovali za vzácne, ale dovolíme Mu, aby nás, našu rodinu, náš život začal premieňať.

Pandémia je zastavením, pandémia je jeden z momentov, kedy sme uvideli veci inak. Mohlo nás to uzavrieť do smútku, ale Božou vôľou nie je vyviesť nás zo smutnej pravdy vonku.

Prosme Boha o útechu.