Diel III – Je očkovanie otázkou viery?

Je možné, aby od nášho rozhodnutia o očkovaní záviselo, či sme stále učeníkmi Ježiša Krista?

Tejto otázke sa venujem v sérii krátkych príspevkov. Píšem ju s túžbou po zmierení v situácii, keď sa spoločnosť čoraz viac rozchádza. Tému vakcín som vybral ako príklad. Dúfam, že tieto princípy nám pomôžu orientovať sa aj v ďalších oblastiach, o ktorých teraz cirkev diskutuje, a ktoré ju začínajú rozdeľovať. Jedná sa o článok pre veriacich ľudí, používa argumenty a otvára otázky, ktoré aktuálne riešia práve kresťania… 

Môže mať očkovanie tak zásadný vplyv na náš vzťah s Bohom, že bez neho nemôžeme byť nasledovníkmi Ježiša? Alebo je možné kvôli zaočkovaniu sa vypadnúť z Božej milosti.  

Ak si pozorne prečítate uvedené argumenty pre a proti, vidíte, že sa v nich odpoveď na túto zásadnú otázku nenachádza.

Argumenty viery proti očkovaniu môžu byť oslovujúce, ale sú veľmi osobné. Nedajú sa použiť na všetkých veriacich, súvisia s vnútornými postojmi a skúsenosťami tých, čo sa rozhodujú. Stavajú na individuálnych skúsenostiach a obavách, no nie univerzálne na Písme obživenom Duchom Svätým.

Argumenty viery za očkovanie sú presvedčivé, no ani jeden z nich nie je a ani nechce byť podmienkou nášho vzťahu s Bohom. Aká je teda odpoveď na túto zásadnú otázku? 

Odpoveďou je, že takto sa ako kresťania nemôžeme pýtať. Je dobré, ak máme jasný názor na to, či sa očkovať máme, alebo nie. Je v poriadku, ak sa usilujeme hľadať múdrosť u Boha. Je dobré, keď sa modlíme a hľadáme odpovede v bohatstve kresťanskej skúsenosti a nakoniec dôjdeme k záveru, podľa ktorého budeme konať. Tak sa stane, že veriaci sa dajú očkovať, lebo zdravým spôsobom zvážili pre a proti, lebo sú vďační za Boží dar očkovania, lebo sa rozhodnú prejsť rizikom očkovania ako druhou míľou, ktorú majú so spoločnosťou v núdzi prejsť… alebo sa rozhodnú neočkovať, lebo ich odradila kampaň a tlak médií, ktorým nemôžu dôverovať, lebo svoj strach pochopia ako varovanie od Boha alebo preto, že sú opatrní voči konaniu vlády. A tak budú medzi veriacimi aj nezaočkovaní, aj zaočkovaní. A tu by mala celá diskusia skončiť. Niektorí pár týždňov do cirkvi nepôjdu, lebo nesplnia hygienické podmienky, ale ovládnu prípadný nepatričný hnev na cirkev alebo štát. Niektorí na covid zomrú, aj keď by ich možno očkovanie ochránilo, ale s rešpektom k ich voľbe sa ostatní bráňme komentáru “lebo sa nedal očkovať…” Niektorí poprosia mládež v zbore, aby sa zaočkovali a mohli sa stretávať, ale s úctou k ich službe a túžbe pokračovať ich nebudeme obviňovať, že bojujú proti viere týchto mladých ľudí.

Proste sme sa niektorí rozhodli pre, niektorí proti, a tým to, bez vplyvu na náš vzťah s Bohom a na naše vzájomné vzťahy, skončí. 

Mgr. Miloš Masarik, PhD.
kazateľ cirkevného zboru BJB Banská Bystrica

Čítajte ďalej:
Diel I – Argumenty kresťanov proti očkovaniu
Diel II – Argumenty kresťanov v prospech očkovania
Diel III – Je očkovanie otázkou viery?
Diel IV – Zneužitie témy vakcín na šírenie falošného učenia
Diel V – Môj názor na očkovanie
Diel VI – Váš postoj k očkovaniu ako nástroj na prehodnotenie vlastnej viery