Očkovanie ako otázka viery? I

Diel I – Argumenty, ktoré kresťania používajú proti očkovaniu

Je možné, aby od nášho rozhodnutia o očkovaní záviselo, či sme stále učeníkmi Ježiša Krista?

Tejto otázke sa chcem venovať v sérii krátkych príspevkov. Píšem ju s túžbou po zmierení v situácii, keď sa spoločnosť čoraz viac rozchádza. Tému vakcín som vybral ako príklad. Dúfam, že tieto princípy nám pomôžu lepšie sa orientovať aj v ďalších oblastiach, o ktorých teraz cirkev diskutuje, a ktoré ju začínajú rozdeľovať. Jedná sa o článok pre veriacich ľudí, používa argumenty ktoré sú zrozumiteľné pre kresťanov a otvára otázky, ktoré aktuálne riešia práve kresťania… 

Medzi veriacimi ľuďmi, medzi dobrými kresťanmi, bratmi a sestrami v Kristovi, je značná časť ľudí, ktorá sa nechce dať zaočkovať. Pozrime sa na dôvody, prečo mnohí práve z dôvodu svojej viery váhajú: 

  1. Vakcína nie je sloboda. Provakcinačná kampaň pracuje s heslami, pri ktorých je veriaci človek v strehu. Ako kresťania sme citliví na spôsob, ako sa narába so slovami láska, dobro, záchrana, sloboda. Spôsob, akým je, napríklad, používané slovo sloboda v kampani, je pre kresťanov odradzujúce. Sloboda je pre nás v prvom rade dôsledok Kristovej obete. Vďaka Kristovej obeti sme boli zachránení od rozhodnutí a konania, ktoré z nás robí nepriateľov Boha. Vakcína do tohto nastavenia mysle vpadá ako niečo, čo sa stavia na roveň Krista (iným “prebodnutím ruky” človek získava slobodu). Pre niektorých veriacich ľudí je toto dobrým argumentom, prečo sa vakcinácii radšej vyhnú. Pretiekol v tom ich pohár trpezlivosti a tolerantnosti, ktorú si život posväteného a posväcujúceho sa človeka v tomto svete vyžaduje. Pravdepodobne každý z nás nepoužíva niektoré produkty práve kvôli ich kampani (napríklad sa mnoho kresťanov vyhýba značke Playboy, aj keď ich výrobky môžu mať svoju kvalitu). Takýto argument proti očkovaniu určite neplatí univerzálne pre všetkých kresťanov. Dá sa mu však rozumieť ako súčasti osobného zápasu jednotlivca.  

  2. Opatrnosť voči rozhodnutiam, ktoré majú dosah na celú spoločnosť. Cirkev si nesie historickú skúsenosť, keď vlády štátov aplikovali na celú spoločnosť rozhodnutia, ktorých cieľom bolo obmedziť praktizovanie kresťanskej viery. Táto skúsenosť sa môže opäť ozvať vždy, keď sa veci dejú podobnou formou. Dobrovoľná vakcinácia zasahuje celú spoločnosť, ovplyvňuje slobodu pohybu a zhromažďovania sa, a to v situácii, keď mali ľudia na rozhodovanie pomerne krátky čas a nie sú k dispozícii všetky odpovede. To celé nesie formálne znaky konania totalitných režimov. Hoci nič iné sa vo výnimočnej situácii nedá očakávať ani od demokratickej spoločnosti, ozýva sa nám tu skúsenosť prenasledovania, na ktorú sú práve niektorí veriaci oprávnene citliví. Ich navonok iracionálne rozhodnutie môže nakoniec stáť na obave z opakovania sa historických skúseností. V takomto prípade je dôležité pripomínať si niekoľko vecí. Po prvé, skutočnosť, že sa niečo aplikuje na celú spoločnosť, nie je to automaticky zlé. Je samozrejme možné to zneužiť. Avšak štát má už teraz vybudovanú oveľa lepšiu infraštruktúru, ktorú môže na prenasledovanie určitej skupiny ľudí zneužiť, nepotrebuje na to vakcináciu. Ak by sme sa tomuto u nás potenciálnemu problému chceli vyhnúť, potrebujeme sa odpojiť od systémov ŠPZ, fyzických adries, občianskych preukazov, zdravotného a sociálneho zabezpečenia, zbaviť sa telefónov, internetu, odpojiť si odberné miesto elektriny a najmä nepoužívať peniaze… proste neprijať už žiadne požehnanie, keďže všetko dobré môže byť zneužité (viď. Mk 13,12). Ako cirkev sa potrebujeme pripraviť na čas, keď opäť príde zjavné prenasledovanie. Jeho formu však už poznáme – pre normálny život bude potrebné podpísať vysporiadanie sa s náboženskou otázkou (zápas cirkvi počas komunizmu) alebo doslova obetovať soche cisára akoby bolo božstvom (zápas ranej cirkvi). Teraz v takej situácii nie sme a snaha poskytnúť liek formou vakcíny všetkým ľuďom v krajine nie je ďalším krokom k tomuto prenasledovaniu. Bdelosť kresťanov, ktorá sa v tejto situácii prebudila, je dobrá vlastnosť. Avšak práve ako kresťania si potrebujeme dávať pozor na prehnané reakcie, v ktorých zameníme formu a obsah. 

  3. Iracionálny, avšak reálny strach. Začnem mojou skúsenosťou. Cestou do práce hľadím 2 x na billboard uplakaného dieťaťa, ktoré chcú zaočkovať proti jeho vôli. Nič také sa v skutočnosti nedeje, no aj tak to vo mne vyvoláva smútok. Pravidelne vidím protesty proti očkovaniu plné opakovaných klamstiev, a hoci sú to výmysly hodné väzenia, stále mi z nich naskočia zimomriavky. Na facebooku nájdem vždy jeden-dva príbehy o náhlej smrti zdravých ľudí. Hoci sa nakoniec ukáže, že v skutočnosti nezomreli, vakcína sa v mojej mysli spája s možnosťou smrti. Aj klamstvom je možné vyvolať strach. Kresťan často očakáva, že z dobrých vecí strach nebude mať, pretože jeho spôsoby uvažovania, aj jeho cítenie je zmenené Božím Duchom. Očakávame, že Boží pokoj bude rozhodovať v našich srdciach. Ak máme z rozhodnutia očkovať sa pretrvávajúci strach, považujeme to často za spôsob Božieho vedenia proti očkovaniu. 
    Kresťania sa však boja aj v situáciách, keď by sa báť nemuseli. Boh by rád doprial hlboký pokoj k dobrým veciam a zásadný odpor k zlým veciam každému veriacemu. Avšak robí to napríklad tak, že nás vyzýva k stráženiu našich zmyslov – čo vpustím do svojho vnútra, čím sa sýtim? Ak čítame Jánove listy viac ako počúvame youtube a modlíme sa viac než googlime, verím, že pokoj Boží bude rozhodovať v našom vnútri. Ak to tak nie je, budeme žiť aj tým strachom, ktorý do života kresťana nepatrí. 

  4. Spoliehanie sa na vakcínu sa vylučuje s dôverným očakávaním na Boží zásah. Sme v situácii, ktorá je nová, a preto nemá štandardné riešenie. Ako môžem očakávať v Božie zasľúbenia, napríklad zo Žalmu 91: “Moje útočisko a moja pevnosť je môj Boh, v ktorého dúfam.”, keď prijmem zjavne neúplné a nedokonalé riešenie vo forme vakcíny? Podobnú dilemu zažívajú kresťania všade tam, kde používajú “neduchovné” nástroje na zvýšenie vlastného bezpečia – pri poistkách, automobilových pásoch, motocyklových helmách, vitamínoch, preventívnych športových aktivitách, dvojitých zámkach… Je to, vďaka Bohu, dávno preskúmaná vec. Pri týchto dilemách sa nejedná o veci, ktoré sú samé o sebe morálne zlé. Môžu byť zlé vtedy, ak je skazený náš postoj k nim. Ich používanie nie je nedôverou voči Bohu. Niektorí ľudia však na ne môžu byť tak naviazaní, že kvôli nim už akoby Boha nepotrebovali. Ak teda hovorím, že mojim očkovaním je Žalm 91, a preto odmietam vakcínu, dáva to zmysel len za predpokladu, že zaočkovaním nadobudnem pocit, že zasľúbenia Žalmu 91 mi už viac netreba. Dáva to zmysel iba vtedy, ak moja vlastná túžba po vakcíne presahuje moju túžbu po Bohu, a z tohto dôvodu som sa rozhodol vakcíne vyhnúť. Nie je to však problém vakcíny. Odhaľujem tým svoju slabú vieru, čo je vždy cenné poznanie. V tomto prípade by sme mali vedieť s radosťou prijať, ba dokonca očakávať, že kresťan dokáže štandardne vakcínu prijať bez toho, aby oslabovala jeho dôveru v Boha.

Mgr. Miloš Masarik, PhD.
kazateľ cirkevného zboru BJB Banská Bystrica

Čítajte ďalej:
Diel I – Argumenty kresťanov proti očkovaniu
Diel II – Argumenty kresťanov v prospech očkovania
Diel III – Je očkovanie otázkou viery?
Diel IV – Zneužitie témy vakcín na šírenie falošného učenia
Diel V – Môj názor na očkovanie
Diel VI – Váš postoj k očkovaniu ako nástroj na prehodnotenie vlastnej viery