Úvahy na každý deň – R. Betina

Milí priatelia, odporúčame Vám okrem zaužívaného a spoľahlivého zdroja „chlieb náš každodenný“ aj iné čítanie na každý deň. Môžete si prečítať ukážku a rozhodnúť sa:

Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.“(Genes. 1,1)N a   p o č i a t k u … O počiatku môžeme hovoriť len v súvislosti s časom. Kde niet času, niet ani počiatku, ani konca. V Prvom verši Biblie tak stojíme nielen na počiatku stvorenia, ale aj na počiatku času. I čas je stvorená veličina.Jeho stvorením začala história ľudstva.     Čo je počiatok? Je to bod nula na časovej osi. Týmto bodom nula na časovej osi začína Biblia.     Ale čo je čas? Vedec by povedal, že čas je opakom večnosti. Je to len úsečka, ktorá má svoj počiatok a koniec.     Čo hovorí Biblia na otázku, čo je čas? Že je to Boží dar, ktorý má však paradoxný charakter. Je jediný, z ktorého ubúda. Veď, čo znamená koniec kalendárneho roku? To. že jeden rok života nám pribudol a zároveň jeden rok života nám ubudol. Čím viac rokov máme, tým tým menej času nám zostáva. Preto tak veľmi záleží na tom, ako a na čo využijeme čas, ktorý ešte máme. Aj v tomto roku.     Na počiatku … Boh … Aj my dnes stojíme na počiatku. Na počiatku nového roku. Ide o to, aby o ňom platilo to isté, čo platilo o počiatku všetkých vecí. Že na Jeho počiatku bude stáť Boh. Nie my, ale Boh. Prečo je dôležité, aby na počiatku každého roku nášho života stál Boh?  Preto, lebo čo Bohom začína, dobre začína. Boh je dobrý, preto všetko, čo Ním začína, je dobré. Čo však platí o Bohu, to neplatí o človeku – o nás. Preto počiatok nového roku bude len vtedy dobrý, keď to bude Boží počiatok. Nie náš, ale Boží. Kedy to bude? Keď sa Boh od prvej chvíle stane režisérom a tvorcom všetkého, čo je pred nami. Nie my, ale On. Kedy sa tak stane? Keď réžiu budúcich dní svojho života už na počiatku vložíme do Jeho rúk.
P a n e ,  p o m ô ž   n á m   p u s t i ť   s v o j   ž i v o t   z   v l a s t n ý c h   r ú k   a   v l o ž i ť   h o   d o    T v o j i c h ! 

Ak máte záujem o túto knihu, môžeme si ju objednať spoločne na: kazatel.bjb.bb@gmail.com; 0915 266 365; alebo priamo u autora: rastislav.betina@cb.sk .

Očkovanie ako otázka viery? VI

Diel VI – Váš postoj k očkovaniu ako nástroj na prehodnotenie vlastnej viery

Je možné, aby od nášho rozhodnutia o očkovaní záviselo, či sme stále učeníkmi Ježiša Krista?

Tejto otázke sa venujem v sérii krátkych príspevkov. Píšem ju s túžbou po zmierení v situácii, keď sa spoločnosť čoraz viac rozchádza. Tému vakcín som vybral ako príklad. Dúfam, že tieto princípy nám pomôžu orientovať sa aj v ďalších oblastiach, o ktorých teraz cirkev diskutuje, a ktoré ju začínajú rozdeľovať. Jedná sa o článok pre veriacich ľudí, používa argumenty a otvára otázky, ktoré aktuálne riešia práve kresťania… V tejto časti vás chcem upriamiť na to, že nová otázka očkovania je výborný nástroj na prehodnotenie silných a slabých stránok vašej vlastnej viery.

Naše postoje v oblasti očkovania môžu odhaliť slabosť či silu našej viery. Možno sa príliš nechávame viesť strachom, možno sa nám evanjelium zdá nedokonalé na záchranu človeka, možno sme náchylní uveriť klamstvám (a preto sa neočkujeme alebo očkujeme). Využime tému očkovania aj na to, aby sme v Božom svetle uvideli, kde a prečo sme za vec viery považovali aj vlastný strach, kde sa z falošnej viery príliš upíname k tomuto životu, kde sme prijali aj klamstvá a považovali to za prejav viery.

Osobne môže mať kresťan pri mnohých bežných otázkach problém viery. Pamätám si, ako mi skvelí Rómski hudobníci povedali, že už nikdy na zábavách hrávať nebudú a nechcú podporovať svetskú hudbu. Ak by sme takýto postoj chceli podporiť, museli by sme ako kresťania ignorovať všetky ZUŠ, ktoré sa neriadia nejakými cirkevnými hudobnými osnovami (ak vôbec niečo také existuje). V živote týchto hudobníkov to však bol dôležitý bod zlomu, ktorý bolo treba podporiť. Hranie na zábavách, kde hudba intenzívne viedla nie len k radosti, ale spájala sa s nadmerným pitím alkoholu, erotikou a inou nemravnosťou, bolo symbolom ich starého života. Boli šťastní, že z toho mohli vystúpiť, riadne viesť svoje rodiny, a používať hudbu na oslavu Boha. 

Nová otázka očkovania nám nedáva priestor na to, aby sme hodnotili vieru druhých a pretvárali ich podľa svojich skúseností. Naopak, dáva nám novú možnosť lepšie poznať svoje vlastné postoje viery, podporiť to čo je v nich zdravé a znášať či dokonca prezápasiť nevýhody a slabosti, ktoré sme si rokmi nazbierali a stále si ich nesieme. 

Modlime sa. Rozhodnime sa. Bojme sa kritizovať vieru druhých v súvislosti s očkovaním, avšak odvážne preskúmajme tú vlastnú. Je možné, že pri uvažovaní nad touto otázkou spoznáme vlastný strach či nedôveru, ktoré si vyžadujú intenzívny duchovný zápas. 

Mgr. Miloš Masarik, PhD.
kazateľ cirkevného zboru BJB Banská Bystrica

Čítajte ďalej:
Diel I – Argumenty kresťanov proti očkovaniu
Diel II – Argumenty kresťanov v prospech očkovania
Diel III – Je očkovanie otázkou viery?
Diel IV – Zneužitie témy vakcín na šírenie falošného učenia
Diel V – Môj názor na očkovanie
Diel VI – Váš postoj k očkovaniu ako nástroj na prehodnotenie vlastnej viery

Očkovanie ako otázka viery? V

Diel V – Môj postoj k očkovaniu

Je možné, aby od nášho rozhodnutia o očkovaní záviselo, či sme stále učeníkmi Ježiša Krista?

Tejto otázke sa venujem v sérii krátkych príspevkov. Píšem ju s túžbou po zmierení v situácii, keď sa spoločnosť čoraz viac rozchádza. Tému vakcín som vybral ako príklad. Dúfam, že tieto princípy nám pomôžu orientovať sa aj v ďalších oblastiach, o ktorých teraz cirkev diskutuje, a ktoré ju začínajú rozdeľovať. Jedná sa o článok pre veriacich ľudí, používa argumenty a otvára otázky, ktoré aktuálne riešia práve kresťania… V tejto časti vyjadrím svoj vlastný postoj k očkovaniu.

Môj názor je, že očkovanie je správna vec. 

Je úplne jednoznačné, že pomohlo vykynožiť mnoho chorôb. Bolo objavené a presadené kresťanmi vďaka modlitbám. Považujem ho za súčasť Božej dobroty voči nám a s vďakou očkovanie prijímam. 

Tiež si myslím, že je to racionálne – tak ako keď sa vyberiete cestou, ktorá je bezpečnejšia, alebo si zbytočne nenapožičiavate peniaze – kto čisto racionálne počíta riziko, dá sa zaočkovať. 

Nakoniec si myslím, že ani skutočnosť, že ho štát presadzuje, nevytvára pre veriaceho z očkovania problém, ale naopak, vedie veriaceho k očkovaniu. Písmo náš učí, aby sme na zámery štátnej moci pozerali v prvom rade ako na Božie konanie, a až tam, kde nám konanie štátnej moci ničí vieru, ho odmietali. Nevylučujem, že niekoho vieru, s jeho individuálnymi skúsenosťami a postojmi môže rozhodnutie k očkovaniu nahlodať. V tomto zmysle je však moja viera zdravá, neničí ju to, ale podporuje. Ak štát presadzuje očkovanie, ktoré pomáha, za ktoré som vďačný Bohu a ktoré je racionálne, je správne ho prijímať. 

Čo s Vami, ak sa zaočkovať nedáte? Ak sa zaočkovať nedáte, pre mňa ste stále môj brat, sestra v Kristovi, ktorí majú len iný názor. Ak však niekto začne v cirkevnom zbore, za ktorý som zodpovedný, šíriť učenie, že očkovanie je odvrátením sa od Boha, budem ho v rámci svojich možností konfrontovať s pravdou.

Modlime sa. Rozhodnime sa. Nemyslime si, že naše rozhodnutie zmení naše zmierenie s Bohom na platné alebo neplatné. Netlačme v tomto zmysle na druhých. Prestaňme prijímať vyučovanie od tých, čo robia z odmietania a z prijímania očkovania podmienku vzťahu s Bohom. 

Mgr. Miloš Masarik, PhD.
kazateľ cirkevného zboru BJB Banská Bystrica

Čítajte ďalej:
Diel I – Argumenty kresťanov proti očkovaniu
Diel II – Argumenty kresťanov v prospech očkovania
Diel III – Je očkovanie otázkou viery?
Diel IV – Zneužitie témy vakcín na šírenie falošného učenia
Diel V – Môj názor na očkovanie
Diel VI – Váš postoj k očkovaniu ako nástroj na prehodnotenie vlastnej viery

Očkovanie ako otázka viery? IV

Diel IV – Zneužitie témy vakcín na šírenie falošného učenia

Je možné, aby od nášho rozhodnutia o očkovaní záviselo, či sme stále učeníkmi Ježiša Krista?

Tejto otázke sa venujem v sérii krátkych príspevkov. Píšem ju s túžbou po zmierení v situácii, keď sa spoločnosť čoraz viac rozchádza. Tému vakcín som vybral ako príklad. Dúfam, že tieto princípy nám pomôžu orientovať sa aj v ďalších oblastiach, o ktorých teraz cirkev diskutuje, a ktoré ju začínajú rozdeľovať. Jedná sa o článok pre veriacich ľudí, používa argumenty a otvára otázky, ktoré aktuálne riešia práve kresťania… 

Žiaľ, obdobie pandémie využilo niekoľko kresťanských služobníkov na to, aby z otázky, ktorá nie je zásadnou duchovnou otázkou, urobili podmienku viery. Tento “zvestný” tlak je zameraný najmä na odmietanie očkovania (v zmysle, že vakcína je falošné evanjelium), keďže v opačnej forme by nefungoval na získavanie nasledovníkov (ak očkovanie prijímate, nemáte sa od koho odlíšiť). 


Spoločenstvá, ktoré rešpektujú hygienické pravidlá, sú označované za prijímateľov falošného evanjelia a tí, ktorí podporujú očkovanie, sú označení za šíriteľov falošného evanjelia. Žiaľ, práve tu sa falošné evanjelium začína. 

Falošné učenie pôsobí veľmi často tak, že k spáse pridá podmienku, ktorou akoby apeluje na svätosť, ale v skutočnosti si vytvára vlastnú triedu kresťanstva. Falošný učiteľ, ktorý je nositeľ a garant tejto novej podmienky, uberá z Kristovej slávy, z dokonalosti jeho diela a bezprostrednosti nášho prístupu k Ježišovi. 

Je dôležité, aby sme na istej úrovni zastavili zduchovňovanie otázky vakcinácie, pretože nemá až takýto dosah na vzťah kresťana s Bohom. Každý kresťan, a aj každý kresťanský učiteľ, sa v danej otázke môže rozhodnúť mlčať, alebo môže povedať čo preferuje. Môže vyjadriť svoje presvedčenie, že sa očkovať máte alebo nemáte. Možno vie čo hovorí, možno sa mýli a bude niesť následky, ak v autorite, ktorú mu Boh dal, vyučoval to, čo nemal. Ja svoj názor na očkovanie na záver tejto série vyjadrím tiež. Toto vyjadrovanie sa však má pre každého isté hranice. 

Hranicou je, ak niekto tvrdí, že podstúpením očkovania pohŕdate evanjeliom, alebo tvrdí, že bez očkovania ste opustili Kristovu lásku. Takto vyhranený postoj sa stáva základom falošného učenia. 

Ak sa nechcete dať očkovať, ale váš brat sa dal a podporuje v tom ostatných, majte k nemu rešpekt. Ak sa chcete dať očkovať, ale vaša sestra v Kristovi vyjadruje svoje obavy, dovoľte jej, nech ich vyjadrí. Keď však narazíte na človeka, ktorý robí z očkovania podmienku viery alebo pohŕdanie vierou, poproste Hospodina o úprimnú lásku k nemu a keď ňou budete naplnení, napomeňte ho, pretože sa mýli. 

Robiť z odmietania očkovania, alebo naopak zo zaočkovania podmienku vzťahu s Bohom, je odklon od kresťanstva.  

Mgr. Miloš Masarik, PhD.
kazateľ cirkevného zboru BJB Banská Bystrica

Čítajte ďalej:
Diel I – Argumenty kresťanov proti očkovaniu
Diel II – Argumenty kresťanov v prospech očkovania
Diel III – Je očkovanie otázkou viery?
Diel IV – Zneužitie témy vakcín na šírenie falošného učenia
Diel V – Môj názor na očkovanie
Diel VI – Váš postoj k očkovaniu ako nástroj na prehodnotenie vlastnej viery

Očkovanie ako otázka viery? III

Diel III – Je očkovanie otázkou viery?

Je možné, aby od nášho rozhodnutia o očkovaní záviselo, či sme stále učeníkmi Ježiša Krista?

Tejto otázke sa venujem v sérii krátkych príspevkov. Píšem ju s túžbou po zmierení v situácii, keď sa spoločnosť čoraz viac rozchádza. Tému vakcín som vybral ako príklad. Dúfam, že tieto princípy nám pomôžu orientovať sa aj v ďalších oblastiach, o ktorých teraz cirkev diskutuje, a ktoré ju začínajú rozdeľovať. Jedná sa o článok pre veriacich ľudí, používa argumenty a otvára otázky, ktoré aktuálne riešia práve kresťania… 

Môže mať očkovanie tak zásadný vplyv na náš vzťah s Bohom, že bez neho nemôžeme byť nasledovníkmi Ježiša? Alebo je možné kvôli zaočkovaniu sa vypadnúť z Božej milosti.  

Ak si pozorne prečítate uvedené argumenty pre a proti, vidíte, že sa v nich odpoveď na túto zásadnú otázku nenachádza.

Argumenty viery proti očkovaniu môžu byť oslovujúce, ale sú veľmi osobné. Nedajú sa použiť na všetkých veriacich, súvisia s vnútornými postojmi a skúsenosťami tých, čo sa rozhodujú. Stavajú na individuálnych skúsenostiach a obavách, no nie univerzálne na Písme obživenom Duchom Svätým.

Argumenty viery za očkovanie sú presvedčivé, no ani jeden z nich nie je a ani nechce byť podmienkou nášho vzťahu s Bohom. Aká je teda odpoveď na túto zásadnú otázku? 

Odpoveďou je, že takto sa ako kresťania nemôžeme pýtať. Je dobré, ak máme jasný názor na to, či sa očkovať máme, alebo nie. Je v poriadku, ak sa usilujeme hľadať múdrosť u Boha. Je dobré, keď sa modlíme a hľadáme odpovede v bohatstve kresťanskej skúsenosti a nakoniec dôjdeme k záveru, podľa ktorého budeme konať. Tak sa stane, že veriaci sa dajú očkovať, lebo zdravým spôsobom zvážili pre a proti, lebo sú vďační za Boží dar očkovania, lebo sa rozhodnú prejsť rizikom očkovania ako druhou míľou, ktorú majú so spoločnosťou v núdzi prejsť… alebo sa rozhodnú neočkovať, lebo ich odradila kampaň a tlak médií, ktorým nemôžu dôverovať, lebo svoj strach pochopia ako varovanie od Boha alebo preto, že sú opatrní voči konaniu vlády. A tak budú medzi veriacimi aj nezaočkovaní, aj zaočkovaní. A tu by mala celá diskusia skončiť. Niektorí pár týždňov do cirkvi nepôjdu, lebo nesplnia hygienické podmienky, ale ovládnu prípadný nepatričný hnev na cirkev alebo štát. Niektorí na covid zomrú, aj keď by ich možno očkovanie ochránilo, ale s rešpektom k ich voľbe sa ostatní bráňme komentáru “lebo sa nedal očkovať…” Niektorí poprosia mládež v zbore, aby sa zaočkovali a mohli sa stretávať, ale s úctou k ich službe a túžbe pokračovať ich nebudeme obviňovať, že bojujú proti viere týchto mladých ľudí.

Proste sme sa niektorí rozhodli pre, niektorí proti, a tým to, bez vplyvu na náš vzťah s Bohom a na naše vzájomné vzťahy, skončí. 

Mgr. Miloš Masarik, PhD.
kazateľ cirkevného zboru BJB Banská Bystrica

Čítajte ďalej:
Diel I – Argumenty kresťanov proti očkovaniu
Diel II – Argumenty kresťanov v prospech očkovania
Diel III – Je očkovanie otázkou viery?
Diel IV – Zneužitie témy vakcín na šírenie falošného učenia
Diel V – Môj názor na očkovanie
Diel VI – Váš postoj k očkovaniu ako nástroj na prehodnotenie vlastnej viery

Očkovanie ako otázka viery? II

Diel II – Argumenty kresťanov v prospech očkovania

Je možné, aby od nášho rozhodnutia o očkovaní záviselo, či sme stále učeníkmi Ježiša Krista?

Tejto otázke sa venujem v sérii krátkych príspevkov. Píšem ju s túžbou po zmierení v situácii, keď sa spoločnosť čoraz viac rozchádza. Tému vakcín som vybral ako príklad. Dúfam, že tieto princípy nám pomôžu orientovať sa aj v ďalších oblastiach, o ktorých teraz cirkev diskutuje, a ktoré ju začínajú rozdeľovať. Jedná sa o článok pre veriacich ľudí, používa argumenty a otvára otázky, ktoré aktuálne riešia práve kresťania… 

Existujú významné dôvody viery v prospech očkovania, ktoré vyplývajú z kresťanskej viery a rozhodne stoja za zváženie. Skúsme sa na ne pozrieť bližšie: 

1. Možnosť očkovania sa je Božia odpoveď na modlitby. To môže znieť radikálne, avšak je to z historického hľadiska pravda. Vynálezca očkovania  Edward Jenner bol oddaným kresťanom, plný známosti Písma svätého. Prosil Boha o riešenie pre státisíce ľudí, ktorí umierali na dnes “neexistujúce” choroby. Keď si všimol, že po prekonaní jednoduchej choroby kravských kiahní zvládajú ľudia vtedy smrteľné ovčie kiahne bez väčších komplikácií, očkoval dobrovoľníkov kravskými kiahňami, aby sa vyhli ovčím. Presadiť túto myšlienku bolo nesmierne náročné, a stálo ho to mnoho duchovného zápasu. Myšlienku očkovania presadzoval až na okraj svojich síl. Očkoval ľudí na vlastné náklady a v snahe zaočkovať každého zdarma dospel k finančnému bankrotu. Samozrejme, dnes sa do značnej miery z jeho vynálezu stal biznis. No napriek tomu je očkovanie dostupné každému bez ohľadu na jeho finančné zázemie. Je to tak pri Jennerovom očkovaní proti ovčím kiahňam, a aj pri očkovaní proti COVIDu. Pri očkovaní sa naplnilo to, o čo tento kresťan zápasil. Týmto obetavým duchovným zápasom netreba pohŕdať.  
   
   
2. Očkovanie je racionálne zo zdravotného a spoločenského hľadiska. Sám som bol v situáciách, kedy “spočítať” si všetky pre a proti nestačilo. Avšak ak sa dokážeme pozrieť na otázku očkovania zo zdravotného a spoločenského hľadiska, argumenty sú jednoznačné. Po viac ako miliarde zaočkovaných ľudí sa nedá povedať, že sa jedná o niečo neodskúšané a výsledky sú taktiež jednoznačné. Áno, aj zaočkovaní ľudia umierajú, áno, niektorí práve kvôli očkovaniu. Avšak očkovanie významne znižuje riziko smrti. Po zdravotnej stránke je rozhodnutie dať alebo nedať sa zaočkovať rovnaké, ako rozhodnutie poslať svoje dieťa hrať sa na koľajnice alebo poslať ho hrať sa na ihrisko – aj s vakcínou hrozí problém, aj na ihriskách prichádzajú deti k úrazom. Ak však niekto povie, že videl moje dieťa hrať sa na ihrisku, ostávam pokojný, no ak sa moje dieťa motá okolo železničnej trate, utekám mu na pomoc. Tu je možno problém mnohých klamstiev, ktoré sa snažia tieto jednoduché racionálne argumenty prevrátiť. Najviac ma pobavili veľmi čítané posty o smrti moderátora Markízy hneď po očkovaní. Pobavili ma preto, lebo údajne mŕtvy moderátor nám celú vec vysvetlil v komentároch pod daným postom.  Možno sa pýtate čo to má spoločné s vierou? Dve veci: a) ak verím, že schopnosť uvažovať a rozlišovať mám od Pána, je dobré sa na túto schopnosť spoľahnúť práve v situáciách, keď zaznievajú protichodné informácie; b) ak verím, že klamstvo Boh zásadne nepoužíva, nesmiem sa klamstvu podriadiť, aj keď útočí na moje hlboké city a pudy. V tomto zmysle je voľba racionálnej a pravdivej cesty aj vážnym kresťanským dôvodom v prospech očkovania, ktorý potrebujeme rešpektovať.  
   
   
3. Podstupovať riziko kvôli druhým je obetavé. Niektorí zdraví ľudia si povedia, že sa nedávajú očkovať kvôli sebe, lebo oni sami sú v poriadku a ochorenie COVID zvládnu. Očkovať sa dávajú preto, lebo tým pomáhajú druhým. Hoci už vieme, že riziko prenosu existuje aj u zaočkovaných, je znížené (zrýchlenou reakciou imunitného systému na vírus a znížením vírusovej nálože – som menej nákazlivý a som nákazlivý kratší čas). Podstupovať subjektívne vyššie osobné riziko kvôli objektívne väčšej bezpečnosti druhých je paralelou k tomu, prečo ako kresťania ešte na zemi sme. Však už dávno by nám bolo lepšie s Pánom – a bolo by to lepšie ako pre Boha, tak aj pre nás. Avšak svojou obetavosťou môžeme vynikajúco znázorňovať osobnú obeť Ježiša. A preto je plne v súlade s kresťanským postojom ukázať na Kristovu obeť tým, že v prospech druhých sám podstúpim riziko (opäť však treba zdôrazniť, že to až tak celkom neplatí, lebo očkovanie znižuje aj moje vlastné riziko – pracujeme tu len s bežným argumentom “ja som fit, ja to nepotrebujem”).

Mgr. Miloš Masarik, PhD.
kazateľ cirkevného zboru BJB Banská Bystrica

Čítajte ďalej:
Diel I – Argumenty kresťanov proti očkovaniu
Diel II – Argumenty kresťanov v prospech očkovania
Diel III – Je očkovanie otázkou viery?
Diel IV – Zneužitie témy vakcín na šírenie falošného učenia
Diel V – Môj názor na očkovanie
Diel VI – Váš postoj k očkovaniu ako nástroj na prehodnotenie vlastnej viery

Očkovanie ako otázka viery? I

Diel I – Argumenty, ktoré kresťania používajú proti očkovaniu

Je možné, aby od nášho rozhodnutia o očkovaní záviselo, či sme stále učeníkmi Ježiša Krista?

Tejto otázke sa chcem venovať v sérii krátkych príspevkov. Píšem ju s túžbou po zmierení v situácii, keď sa spoločnosť čoraz viac rozchádza. Tému vakcín som vybral ako príklad. Dúfam, že tieto princípy nám pomôžu lepšie sa orientovať aj v ďalších oblastiach, o ktorých teraz cirkev diskutuje, a ktoré ju začínajú rozdeľovať. Jedná sa o článok pre veriacich ľudí, používa argumenty ktoré sú zrozumiteľné pre kresťanov a otvára otázky, ktoré aktuálne riešia práve kresťania… 

Medzi veriacimi ľuďmi, medzi dobrými kresťanmi, bratmi a sestrami v Kristovi, je značná časť ľudí, ktorá sa nechce dať zaočkovať. Pozrime sa na dôvody, prečo mnohí práve z dôvodu svojej viery váhajú: 

1. Vakcína nie je sloboda. Provakcinačná kampaň pracuje s heslami, pri ktorých je veriaci človek v strehu. Ako kresťania sme citliví na spôsob, ako sa narába so slovami láska, dobro, záchrana, sloboda. Spôsob, akým je, napríklad, používané slovo sloboda v kampani, je pre kresťanov odradzujúce. Sloboda je pre nás v prvom rade dôsledok Kristovej obete. Vďaka Kristovej obeti sme boli zachránení od rozhodnutí a konania, ktoré z nás robí nepriateľov Boha. Vakcína do tohto nastavenia mysle vpadá ako niečo, čo sa stavia na roveň Krista (iným “prebodnutím ruky” človek získava slobodu). Pre niektorých veriacich ľudí je toto dobrým argumentom, prečo sa vakcinácii radšej vyhnú. Pretiekol v tom ich pohár trpezlivosti a tolerantnosti, ktorú si život posväteného a posväcujúceho sa človeka v tomto svete vyžaduje. Pravdepodobne každý z nás nepoužíva niektoré produkty práve kvôli ich kampani (napríklad sa mnoho kresťanov vyhýba značke Playboy, aj keď ich výrobky môžu mať svoju kvalitu). Takýto argument proti očkovaniu určite neplatí univerzálne pre všetkých kresťanov. Dá sa mu však rozumieť ako súčasti osobného zápasu jednotlivca.  
   
   
2. Opatrnosť voči rozhodnutiam, ktoré majú dosah na celú spoločnosť. Cirkev si nesie historickú skúsenosť, keď vlády štátov aplikovali na celú spoločnosť rozhodnutia, ktorých cieľom bolo obmedziť praktizovanie kresťanskej viery. Táto skúsenosť sa môže opäť ozvať vždy, keď sa veci dejú podobnou formou. Dobrovoľná vakcinácia zasahuje celú spoločnosť, ovplyvňuje slobodu pohybu a zhromažďovania sa, a to v situácii, keď mali ľudia na rozhodovanie pomerne krátky čas a nie sú k dispozícii všetky odpovede. To celé nesie formálne znaky konania totalitných režimov. Hoci nič iné sa vo výnimočnej situácii nedá očakávať ani od demokratickej spoločnosti, ozýva sa nám tu skúsenosť prenasledovania, na ktorú sú práve niektorí veriaci oprávnene citliví. Ich navonok iracionálne rozhodnutie môže nakoniec stáť na obave z opakovania sa historických skúseností. V takomto prípade je dôležité pripomínať si niekoľko vecí. Po prvé, skutočnosť, že sa niečo aplikuje na celú spoločnosť, nie je to automaticky zlé. Je samozrejme možné to zneužiť. Avšak štát má už teraz vybudovanú oveľa lepšiu infraštruktúru, ktorú môže na prenasledovanie určitej skupiny ľudí zneužiť, nepotrebuje na to vakcináciu. Ak by sme sa tomuto u nás potenciálnemu problému chceli vyhnúť, potrebujeme sa odpojiť od systémov ŠPZ, fyzických adries, občianskych preukazov, zdravotného a sociálneho zabezpečenia, zbaviť sa telefónov, internetu, odpojiť si odberné miesto elektriny a najmä nepoužívať peniaze… proste neprijať už žiadne požehnanie, keďže všetko dobré môže byť zneužité (viď. Mk 13,12). Ako cirkev sa potrebujeme pripraviť na čas, keď opäť príde zjavné prenasledovanie. Jeho formu však už poznáme – pre normálny život bude potrebné podpísať vysporiadanie sa s náboženskou otázkou (zápas cirkvi počas komunizmu) alebo doslova obetovať soche cisára akoby bolo božstvom (zápas ranej cirkvi). Teraz v takej situácii nie sme a snaha poskytnúť liek formou vakcíny všetkým ľuďom v krajine nie je ďalším krokom k tomuto prenasledovaniu. Bdelosť kresťanov, ktorá sa v tejto situácii prebudila, je dobrá vlastnosť. Avšak práve ako kresťania si potrebujeme dávať pozor na prehnané reakcie, v ktorých zameníme formu a obsah. 
   
   
3. Iracionálny, avšak reálny strach. Začnem mojou skúsenosťou. Cestou do práce hľadím 2 x na billboard uplakaného dieťaťa, ktoré chcú zaočkovať proti jeho vôli. Nič také sa v skutočnosti nedeje, no aj tak to vo mne vyvoláva smútok. Pravidelne vidím protesty proti očkovaniu plné opakovaných klamstiev, a hoci sú to výmysly hodné väzenia, stále mi z nich naskočia zimomriavky. Na facebooku nájdem vždy jeden-dva príbehy o náhlej smrti zdravých ľudí. Hoci sa nakoniec ukáže, že v skutočnosti nezomreli, vakcína sa v mojej mysli spája s možnosťou smrti. Aj klamstvom je možné vyvolať strach. Kresťan často očakáva, že z dobrých vecí strach nebude mať, pretože jeho spôsoby uvažovania, aj jeho cítenie je zmenené Božím Duchom. Očakávame, že Boží pokoj bude rozhodovať v našich srdciach. Ak máme z rozhodnutia očkovať sa pretrvávajúci strach, považujeme to často za spôsob Božieho vedenia proti očkovaniu. 
   Kresťania sa však boja aj v situáciách, keď by sa báť nemuseli. Boh by rád doprial hlboký pokoj k dobrým veciam a zásadný odpor k zlým veciam každému veriacemu. Avšak robí to napríklad tak, že nás vyzýva k stráženiu našich zmyslov – čo vpustím do svojho vnútra, čím sa sýtim? Ak čítame Jánove listy viac ako počúvame youtube a modlíme sa viac než googlime, verím, že pokoj Boží bude rozhodovať v našom vnútri. Ak to tak nie je, budeme žiť aj tým strachom, ktorý do života kresťana nepatrí. 
   
   
4. Spoliehanie sa na vakcínu sa vylučuje s dôverným očakávaním na Boží zásah. Sme v situácii, ktorá je nová, a preto nemá štandardné riešenie. Ako môžem očakávať v Božie zasľúbenia, napríklad zo Žalmu 91: “Moje útočisko a moja pevnosť je môj Boh, v ktorého dúfam.”, keď prijmem zjavne neúplné a nedokonalé riešenie vo forme vakcíny? Podobnú dilemu zažívajú kresťania všade tam, kde používajú “neduchovné” nástroje na zvýšenie vlastného bezpečia – pri poistkách, automobilových pásoch, motocyklových helmách, vitamínoch, preventívnych športových aktivitách, dvojitých zámkach… Je to, vďaka Bohu, dávno preskúmaná vec. Pri týchto dilemách sa nejedná o veci, ktoré sú samé o sebe morálne zlé. Môžu byť zlé vtedy, ak je skazený náš postoj k nim. Ich používanie nie je nedôverou voči Bohu. Niektorí ľudia však na ne môžu byť tak naviazaní, že kvôli nim už akoby Boha nepotrebovali. Ak teda hovorím, že mojim očkovaním je Žalm 91, a preto odmietam vakcínu, dáva to zmysel len za predpokladu, že zaočkovaním nadobudnem pocit, že zasľúbenia Žalmu 91 mi už viac netreba. Dáva to zmysel iba vtedy, ak moja vlastná túžba po vakcíne presahuje moju túžbu po Bohu, a z tohto dôvodu som sa rozhodol vakcíne vyhnúť. Nie je to však problém vakcíny. Odhaľujem tým svoju slabú vieru, čo je vždy cenné poznanie. V tomto prípade by sme mali vedieť s radosťou prijať, ba dokonca očakávať, že kresťan dokáže štandardne vakcínu prijať bez toho, aby oslabovala jeho dôveru v Boha.

Mgr. Miloš Masarik, PhD.
kazateľ cirkevného zboru BJB Banská Bystrica

Čítajte ďalej:
Diel I – Argumenty kresťanov proti očkovaniu
Diel II – Argumenty kresťanov v prospech očkovania
Diel III – Je očkovanie otázkou viery?
Diel IV – Zneužitie témy vakcín na šírenie falošného učenia
Diel V – Môj názor na očkovanie
Diel VI – Váš postoj k očkovaniu ako nástroj na prehodnotenie vlastnej viery

Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok?

• predvianočná zbierka!

Krabicu s láskou môžete odovzdať na fare
na Hornej Striebornej 5 pod stromček vždy v:
 
Utorok 17:00-18:00
Streda 17:00-19:00
Piatok 17:00-19:00
​Nedeľa 10:00-12:00

Zbierka sa koná od 19. 11. do 2. 12. 2021

Prečo pod stromček?
Nadväzujeme na tradíciu YMCA na Slovensku,
ktorá k nám priniesla 
zvyk stavať vianočné stromy na námestiach. 
Prvý na území ČSR postavila YMCA
v Olomouci roku 1921. Ľudia z mesta pod neho nosili
darčeky, ktoré ymkári distribuovali núdznym.

YMCA bola a aj je v našom meste.
Či aj tu začala zvyk stavať vianočné stromy
na námestiach práve YMCA, to nevieme.

Ale nápad sa nám páči, a preto aj dnes
môžete priniesť darček pod stromček
umiestnený tu – na verejnom mieste!

Podporná skupina pre smútiacich

Drahé sestry a bratia, 

vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu a s ňou spojené straty blízkych osôb prichádzame s možnosťou podpornej skupiny pre smútiacich.

Skupina je určená pre tých, ktorí prešli stratou blízkej osoby, či už teraz, alebo v dávnejšej minulosti.

Na takejto skupine je možné hovoriť o témach ako samota, perspektíva, odpustenie a podobne. Jedná sa približne o šesť stretnutí s odstupom týždňa.

Táto skupina by začala začiatkom novembra 2021, deň a čas by sme dohodli s tými, ktorí budú mať záujem.

Ak máte záujem, kontaktujte kazateľa na tel.: 0915 266 365; alebo e-mailom: kazatel.bjb.bb@gmail.com, vzhľadom na COVID situáciu sa podporné skupiny začnú najskôr 15. 11. 2022.